Ako sa stať úspešným hokejistom? - Časť 3
31.03.2023

Ako sa stať úspešným hokejistom? - Časť 3

Zlepši hráča, zlepšíš tím!

Časť 1

Časť 2

Tak ako sme rozobrali dôležitosť korčuľovania a zakončenia mohli by sme pokračovať aj v ostatných zručnostiach. Prihrávanie, spracovanie, kontrola puku, odoberanie puku, blokovanie striel atď. Samozrejme že všetky činnosti sú v zápase dôležité. Tie dve, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcich článkoch sme vybrali preto, lebo majú kľúčový podiel na tom čo majú diváci na hokeji najradšej. A to je dynamika, intenzita, rýchlosť a góly. Poďme sa ale teraz zamyslieť nad niečím čo je nad všetkými činnosťami. Nad niečím čo spája zručnosti do komplexného individuálneho výkonu hráča a čo spája hráčov do jedného kompaktného celku. O hernom myslení. Nebudeme prepisovať poučky z učebníc, chceme sa zamyslieť nad tým čo musí hráč (a aj tréner) robiť, aby spojili zlepšovanie zručností s herným myslením.

Zlepšovanie techniky zručností sa realizuje v prevažnej miere tzv „drillovými“ cvičeniami keď hráč opakuje komplexný pohyb respektíve len určitú časť pohybu mnohokrát za sebou a vytvára si návyk. Tento spôsob je jednoducho realizovateľný a progres v podobe efektívnejšieho vykonania pohybovej úlohy je väčšinou dobre viditeľný. Rovnaký postup používame aj v našich centrách a nevidíme na tom nič zlé pokiaľ sa aplikuje v rozumnej miere vzhľadom na vek a zanietenie hráča.

Zlepšením realizácie danej zručnosti v podmienkach tréningu sa však proces nemôže končiť. Následnou úlohou pre hráča  a aj trénera je preniesť zlepšenie do podmienok zápasu, čo býva náročnejšia úloha nakoľko meniace sa podmienky vyžadujú od hráča aby danú zručnosť dokázal v zápase priebežne updatovat a prispôsobovať jej prevedenie úlohe vyplývajúcej zo zápasu. Niekedy možno realizuje zručnosť spôsobom aký nikdy pred tým na tréningu nerobil. Hráč v zápase reaguje (myslí) na meniace sa podmienky a snaží sa svoje myšlienky pretaviť do konkrétneho výstupu pomocou zručností (odoberá puk konkrétnemu hráčovi v konkrétnom priestore, prihráva puk konkrétnemu spoluhráčovi aby vytvoril nový priestor na rozvíjanie útoku, uvoľňuje do voľného priestoru aby sa stal novou možnosťou) . Je to diametrálne iná úloha ako plní počas drilového tréningu. Preto si myslíme, že je potrebné spojiť proces vnímania, výberu riešenia a realizácie jednej alebo viacerých za sebou nasledujúcich činností do jednotného celku čo najskôr.

Náš postup spočíva v tom, že najskôr sa snažíme pomôcť hráčovi vytvoriť si správnu predstavu vykonania nejakej činnosti prostredníctvom drillového cvičenia v primeranej intenzite a zložitosti. (napr. streľby z korčuľovania vpred). Následne zasadíme danú zručnosť do reťazca vnímaj  – vyber riešenie – realizuj. Na aktiváciu vnímania používame nástroj peripheral navigation, pomocou ktorého generujeme podnety v priestore okolo hráča a ktoré musí hráč zaznamenať a vyhodnotiť. Zároveň budujeme aj návyk držať hlavu hore počas hry. Tak ako dokážeme rozvíjať pohybové predpoklady a technické zručnosti, dokážeme zlepšovať aj schopnosť zraku zachytiť podnet respektíve podnety. Ak tým umožníme hráčovi prijať viac podnetov umožníme mu zároveň lepšie sa rozhodnúť. Zbytočne budeme od hráča požadovať dobré rozhodnutia, ak sa nemá na základe čoho rozhodnúť. Zlepšenie zraku zámerným tréningom bude mať efekt v celom reťazci zlepšovania zručností.

Úspešnosť vykonania zručnosti priebežne kontrolujeme prostredníctvom objektívnej diagnostiky (napr. zhodnotenie presnosti a tvrdosti streľby). Ak hráč vykonáva danú pohybovú úlohu s vysokou úspešnosťou snažíme sa gradovať náročnosť úlohy zrýchlením podnetov, ktoré musí hráč vnímať a spracovať ale aj zvyšovaním odporu. Posledným krokom je vloženie hráča do situácií podobným zápasovým podmienkam počas tréningu na ľade, kde je pohybová úloha vykonávaná v herných podmienkach s reálnym odporom protihráča. Vysoký počet opakovaní hernej zručnosti realizovaných v prvej a druhej fáze by mal zabezpečiť jej fixáciu a technicky správnu realizáciu kľúčových prvkov bez ohľadu na náročnosť odporu. Cieľom je aby hráč počas hry nemyslel na spôsob realizácie čo by ho mohlo spomaľovať v rozhodovaní, ale aby sa koncentroval na čo najvhodnejšie reagovanie na dianie v zápase. Hráč má tým pádom možnosť rýchlo myslieť a zároveň úspešne realizovať (napr. presne a tvrdo strieľa) svoje predstavy.

Dobre realizované zručnosti uložené v dlhodobej pamäti umožňujú hráčom sústrediť sa hlavne na proces vnímania a rozhodovania. Ak sa nemusia sústrediť na spôsob prevedenia zručnosti stávajú sa herne rýchlejšími. Viac prijatých podnetov z okolia a ich rýchle triedenie ich môže urobiť kreatívnejšími. Zároveň je podstatné dovoliť hráčom, aby si rýchlosť ukladania podnetov do dlhodobej pamäte riadili sami. Každý jedinec má vlastné tempo učenia a prílišné “tlačenie na pílu“ môže mať skôr opačný účinok ako plnohodnotné učenie.

Dlhodobý plán rozvoja hráča nie je len dôležitý dokument, ale hlavne mal by to byť hlavne štýl prístupu trénera ku hráčovi. Plnohodnotný rozvoj zručností s ich efektívnym začlenením do herného deja je niekoľkoročný proces, ktorý si vyžaduje zmysluplné plánovanie, postupné zvyšovanie náročnosti a vtiahnutie hráča do tohto procesu. Takisto je potrebné mať na zreteli, aby hráči najmä v mladom veku neboli vystavený prílišnej špecializácii. Všestranná príprava respektíve účasť na iných športoch pomôže pri kompenzácii jednostranného zaťaženia, pri upevňovaní pohybových vzorcov a takisto pri rozvoji hernej kreativity. Na tieto skutočnosti by nemali zabúdať ani tréneri a ani rodičia.

Za absolútne kľúčový prvok považujem práve angažovanosť hráčov bez rozdielu ich veku. Tréner je sprievodcom hráča cez proces zlepšovania a rozvoja ale motorom je hráč. Preto je nesmierne dôležité voliť také formy a metódy tréningu, ktoré umožňujú hráčov každého veku byť zanietenými a hladnými po učení sa. O tom ako to dosiahnuť v jednotlivých vekových kategóriách si môžeme povedať nabudúce.